Pamäti : Kristínina svadba ; Mladučká O`Morphiová ; Pekné mníšky z Murana - 2

Viac o knihe Pamäti : Kristínina svadba ; Mladučká O`Morphiová ; Pekné mníšky z Murana - 2

"Myslel som si, že sa s Kritsínou ožením, veď som ju mal radšej ako seba. Ale po pôžitku klesli váhy na moju stranu a moja samoľúbosť sa ukázala silnejšia ako moja láska. Nevedel som sa vzdať výhod a nádejí nezávislého života. Napriek tomu som bol otrokom jej citov. Opustiť toto naivné a nevinné dievča sa mi zdalo také nečestné, že to bolo nad moje sily. Už len pomyslenie na to ma desilo. Cítil som, že možno v svojom lone nosí už zálohu našej lásky, a triasol som sa, že by za dôveru voči mne mohla doplatiť hanbou a nešťastím na celý život. Uvažoval som, že jej nájdem muža, ktorý by ma prevyšoval v každom ohľade, aby nielen odčinil hanbu, čo som jej spôsobil, ale by si ma dokonca vážil pre môj podvod a mla by ma tým radšej."
Casanova takto uvádza vo svojich Pamätiach názor na jedno z dievčat, ktoré v jeho živote hrajú dôležitú, i keď nie trvalú úlohu. Za svojho pobytu v Paríži nadobúda nové zážitky a skúsenosti s hodnostármi, umelcami, ale takisto so ženami ktorých pôvab a príťažlivosť bývajú často odlišné, no neodolateľné. Krátky čas strávi aj vo Viedni, dokonca si odskočí aj do Prešporku a znova sa vracia do Talianska, ďalšiu milenku mu jej otec nielen odmietne dať za ženu, ale ju aj vysťahuje z domu, a keď sa Casanova dozvie, kde je, navštevuje kláštor v Murane, kde vznikajú nové vzťahy s príchuťou zakázaného ovocia. Prekážky sa stavajú do cesty, ale láska hory prenáša.